Kostol sv. Žofie
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Rákocziovský kaštieľ
Šeredyovský kaštieľ
Szirmayovský kaštieľ
Židovská synagóga

Kostol sv. Margity Antiochijskej

Pôvodný kostol (kaplnka) bol postavený koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia z väčšej časti z dreva. V 15. storočí sa v písomných prameňoch spomína aj druhý drevený kostol. Kostol sv. Margity bol upravovaný a v r. 1550 boli pristavané dve bočné transeptálne (vytvárajúce pôdorys kríža) situované kaplnky. V r. 1622 dostala kostolná loď barokovú valenú klenbu s lunetami a z donácie Adžbety Rákocziovej bola barokizovaná južná kaplnka. Výzdobu tvorí bohatá plastická štuková výzdoba. Organová empora pochádza z 18. storočia a vonkajšia úprava fasády s kvádrovaním okolo gotických okien z r. 1877.

V kostole je opatrovaná vzácna výbava. Renesančno-barokový oltár patrónky kostola s bohatou architektúrou a plastikou sv. Margity s atribútmi je datovaný do r. 1646 a bol fundovaný Ladislavom Rákoczim. Barokový oltár sv. Kríža z konca 17. storočia má v strednom poli gotickú plastiku Ukrižovaného. Barokový obraz Madony v tepanom striebornom obale bol súčasťou oltára a pochádza z r. 1691. Kalichy, cibórium a monštrancia sú zo 17. a 18. storočia. Z kostola sa zachovali aj vzácne kazuly a pluviály z druhej polovice 17. storočia. Mnohé z nich sa začiatkom nášho storočia dostali do zbierok Šarišského múzea a Múzea umenia v Budapešti.Pri prestavbe kostolnej veže v r. 1662 boli na nej inštalované vežové hodiny. Pôvodné zvony vo veži holi odliate prešovským zvonolejárom Jurajom Virdom v rokoch 1628, 1640 a 1641. Počas 1. svetovej vojny holi demontované a použité na výrobu munície. Nové zvony holi inštalované v r. 1921.

Začiatkom 18. storočia bola postavená baroková aktogonálna kaplnka sv. Anny pri farskom kostole z fundácie Juliany Rákocziovej, manželky grófa Aspremonta. Kaplnka Ukrižovaného Ježiša Krista pri starej ceste do Chmel'ovej bola postavená v r. 1757 (v záhrade rodiny Šarišských). Ako donátori sú uvedení Tomáš Litecký a Ján Balint. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého pri nižnom moste cez Kamenec bola postavená v r. 1769. Znovupostavená bola v r. 1957, pôvodná je iba socha svätca. Podľa ústnej tradície medzi najstaršie stavby v Zborove patrí kaplnka na miestnom cintoríne pri starej obchodnej ceste do Poľska. Fundátorom a staviteľom kaplnky najsvätejšej Trojice pri križovatke do Chmeľovej a Stebníka bol v r. 1922 Jozef Slosarčík Majerník s manželkou Alžbetou.

Zborov bol filiálkou smilnianskej fary, ktorá tu bola preložená asi v r. 1495 po hroznej morovej epidémii v Smilne. Pri kostole sa už v r. 1457 spomína škola. Zborovská farnosť osamotene odolávala v Šarišskej stolici silnej reformácii. Jej farár Ján Breznický dokonca obetavo a s veľkými prekážkami pôsobil v r. 1657- 1671 medzi bardejovskými katolíkmi. O ďalších osudoch fary nás informuje farská kronika v r. 1695-1750 (archivovaná v ŠOBA Prešov) a farská kronika zavedená kanonikom Jozefom Rembetzkým, zborovským farárom, v r. 1789 (uložená na miestnej fare).

Šeredyovský kaštieľ
Najstarší kaštieľ v Zborove nechali postaviť Šeredyovci v polovici 16. storočia pravdepodobne na mieste vyhoreného objektu lesného závodu. Prvú písomnú správu o ňom máme až z r. 1593 v súvislosti s jeho opravou. Záhradník kaštiel'neho parku sa však spomína už v r. 1548. Jeho renesančnú  stavebnú podobu nepoznáme, pretože neskôr bol viackrát prestavaný. V 17. storočí počas svojho pobytu na Makovickom panstve zriadila v ňom Helena Zrínska pre vlastnú potrebu evanjelickú kaplnku. Neskôr patril šľachtickým rodinám Erdödyovcov a Clary-Aldringenovcov. V r. 1907 ho odkúpil štát pre lesný úrad. V polovici 60. rokov vyhorel a odvtedy chátra.

Rákocziovský kaštieľ a kostol sv. Žofie

V jeho blízkosti dali v prvej tretine 17. storočia Rákocziovci postaviť druhý kaštie ľ. V r. 1640 bol k nemu pristavený kostol sv. Žofie a samotný kaštieľ prešiel v r. 1660 rozsiahlou stavebnou úpravou. Po likvidácii Zborovského hradu sa v ňom panstvo usadilo natrvalo. Od začiatku 18. storočia patril šľachtickej rodine Aspremontovcov. Počas 1. svetovej vojny vyhorel a v 50. rokoch bol zbúraný. Z architektonickej stránky predstavoval typ renesančného kaštieľa na nárožiach ukončeného dvojicou veží s barokovo upravenou fasádou.Kostol sv. Žofie, v r. 1731 barokovo upravený, predstavuje trojlod'ovú pozdĺžnu renesančnú stavbu s dvojicou veží na východnom štítovom priečelí. Zaujímavý je aj orientáciou svätyne na západ. Počas 1. svetovej vojny vyhorel a v r. 1915 sa zrútila podmočená ranobaroková klenba. V r. 1934 dal pamiatkový úrad v Bratislave s pomocou miestnych veriacich prekryť lode šindľovou strechou. V 50. rokoch si tu

Okolie kaštieľa malo parkovú úpravu so známou alejou 100 líp, ktorými František Rákoczi I. označoval svoje listy pre viedenský dvor miestom "sub centum filliis". Aleja bola v 1. svetovej vojne veľmi poškodená a v 60. rokoch vyrúbaná.

Szirmayovský kaštieľ

Podobu barokového kaštieľa šľachtickej rodiny Szirmayovcov z polovice 18. storočia poznáme iba z fotografií z 30. rokov, kedy stála jeho zrúcanina. Kaštieľ bol postavený v priestore dnešnej policajnej budovy. Počas 1. svetovej vojny bol zničený a zachovala sa z neho už len pohrebná kaplnka pri škole.

Židovská synagóga

Ruiny židovskej synagógy po ruskej ofenzíve v r. 1915

Spracované podľa: Gabriel Lukáč